Medzinárodné kolo
Medzinárodné kolo sa uskutočnilo v dňoch 23. až 30. mája na Ukrajine, v rekreačnom stredisku neďaleko Odesy. Slovenské družstvo sa po veľmi vyrovnaných výkonoch umiestnilo na tesne nepostupovom štvrtom mieste a unikla mu tam možnosť obhajovať vo finále vlaňajší triumf.
Prečítajte si tlačovú správu z medzinárodného turnaja.
Pre mnohých bola táto cestá prvá do krajín na východ od Slovenska a je potrebné si priznať: rozdiel je cítiť. Autá a autobusy staručké a obité, cesty prašné a rozbité. Centrum mesta sa podobá tým našim, ale na periférii to bolo horšie. Luxusné domy a komplexy vyrastali pomedzi chudobné štvrte.
Niečo podobné bol i komplex Chabanka, situovaný neďaleko Odesy. Patrí odeskému prístavisku a bohatstvo tohoto podniku je cítiť všade. Luxusné klimatizované izby, nádherné záhrady, v blízkosti veliký aquapark s niekoľkými toboganmi.
Na obrázku je naše družstvo, zľava Tomáš Škereň, pán Košinár, Tamara Bobáková, Jožo Veselý, moja maličkosť, Janko Smrek a kapitán Ľuboš Bosák. Veľmi do smiechu ešte nebolo, štvrté miesto trochu mrzelo, ale dnes už to vidíme inak
Prvý deň po príchode sme sa vybrali na organizované potulky mestom. Pani z cestovky zjavne nechápala, že už sme z plienok vyrástli a dokážeme prejsť čosi aj sami. Ba čo viac, vybrať si, čo nás zaujíma. Celý výlet končil tak trochu fiaskom, ale dojem z centra Odesy zostal dobrý. Každopádne, v danom momente nás oveľa viac zaujímala súťaž. 
Nezačalo sa to až tak zle. Po prvom kole sme boli štvrtí, potom piati a tak ďalej. Každé kolo sme prichádzali k výsledkovej listine a dúfali, že sa niekto potkne. Občas sa to stalo, niekedy ale zasa iné družstvo zažiarilo a tak sme si držali svoj štandard.
Po piatom fyzboji sa objavili na jednej tváričke aj slzy. Bol koniec, nervové vypätie sa uvoľnilo. Boli sme dobrí, výborní, ale nestačilo to. Štvrté miesto je pekné, ale je štvrté. Znamená pozerať sa na finále z hľadiska a hovoriť si, že to sme mali pripravené lepšie.
Malo to ale aj svoje pozitíva. Po návšteve aquaparku sme sa dostali aj k moru. Farba síce príliš nelákala (obrazovka neklame, skutočne je to hnedé a nie modré), bol to ale len zvírený piesok. Voda bola teplučká, a tak sme sa okúpali a nechali sa unášať vlnami. 
Absolvovali sme dokonca aj vyhliadkovú jazdu loďou po pobreží v blízkosti Odesy. Bohužiaľ, celý výhľad na inak krásne a zelené mesto je zakrytý stovkami žeriavov, pracujúcich v prístave. Počasie bolo pekné, fúkalo len mierne a tak sme nezažili ani žiadne poriadne vlnobitie.
Na obrázku vpravo hore, aj keď ich nie je vidieť, sú delfíny. Prišli na návštevu do prístavu, čo je vraj aj pre miestnych zaujímavý zážitok. Na ich poriadnejšie odfotenie by ale bolo treba mať teleobjektív a rýchlu spúšť. 
Posledná možnosť odfotiť sa ešte s vlajkou víťazov. Samozrejme dúfame, že sa na Slovensko zasa čoskoro vráti, ale jeden nikdy nevie. Motivácia je o to väčšia, že tento rok k nej pribudol ešte aj nádherný putovný pohár, na ktorý sme mali (ako snáď všetci ostatní) zálusk. Nevadí, možno už o rok vo Švédsku budeme tými šťastnejšími my.
| 
